Píp-zapípala jej správa na chate. Usmiala sa. Napísal jej jeden z mnohých komplimentov. Rýchlo mu odpísala ďakovnú správu, no usmievať sa neprestala. Po chvíli sa ozval ďalší zvuk.
Chrrr-ozvalo sa z postele pred ňou. Jej priateľ Martin chrápal ako drevorubač, vždy ju to rozčuľovalo.
Po príchode ďalšej správy jej poskočilo srdce. Pozýva ju na rande. Prijíma.
Či mala výčitky? Trochu, ale ten večer stál za to. Skvele sa zabavili. Zobral ju na drahú večeru, potom na prechádzku po rozsvietenom meste. Neskôr ju pozval k sebe na kávu. Razantne odmietla, no nenechal ju odísť, kým sa nedohodli na ďalšom stretnutí. Sobota večer. Veď ju to nezabije.
Po sobote však ostala vo vzduchu visieť otázka. Nezačína k nemu niečo cítiť? Predtým to brala len ako nevinný flirt, no zrazu sa pristihla, ako myslí na jeho jemné ruky, hlboký pohľad, lícne kosti. Pred očami nevidela nič iné, len jeho šarmantný úsmev. Čo sa to s ňou stalo?
Martin sa pre ňu stal málo zaujímavým. Až druhý bod v jej zozname. Prvé miesto vlastnil on. Bezpodmienečne. Myslela naňho každú voľnú chvíľu. Aké by to bolo byť s ním, inak ako doteraz. Dúfala, že v sobotu to okúsi.
Dala si na sebe záležať. Vlasy vyčesané do elegantného drdola, najlepšie šaty a topánky na vysokých podpätkoch. V ruke drahá kabelka a ťažká bižutéria.
Keď ju ten večer uvidel, len zalapal po dychu. Nezmohol sa ani na jedno slovo. Nasledoval len bozk na líce. Skoro sa roztopila od blaha.
Bol to zase ten istý scenár. Drahá večera, romantická prechádzka, pozvanie na kávu.
Až na jednu vec.
Teraz to pozvanie prijala. Dokonca s radosťou.
Bolo to omnoho lepšie, ako čakala. Strávili spolu úžasnú chvíľu. Stal sa jej princom. Hovela si v jeho tesnom zovretí, na jeho hrudi. Cítila jeho pery na svojich. Jeho ruky na svojom tele. Cítila všetko, čo pri Martinovi nikdy nepocítila. Akoby boli jeho ruky nabité elektrinou.
Keď ráno prišla domov, mala pocit, že sa všetko stratilo. Martin chrápal v posteli. Na nočnom stolíku stál lístok od nej- Idem von s babami. Maťa má narodky. Nečakaj ma.
Stále veľa výčitiek necítila.
A to bol ten moment, keď jej prišla sms-ka, v ktorej stálo-Milujem ťa. Nič viac. A to stačilo. Stačilo to na to, aby sa rozhodla. Odpísala-milujem ťa.
Ešte v ten deň pustila Martina k vode. Automaticky ňou opovrhol, ako aj polovica jej priateľov, dokonca na pár týždňov aj jej rodičia. Chceli, aby sa za Martina vydala, aby mali kopec detí a boli spolu naveky štastní, ako bola jej mama s otcom. Aj ona to chcela, bolo by to ako v rozprávke.
Ale láska je láska! Je silnejšia než čokoľvek iné. Nevedela, že sa niekedy jej život takto zvrtne, no tak to už chodí. Teraz je spokojná. Stojí nohami pevne na zemi. Pri mužovi, ktorý ju miluje.
Či je to nespravodlivé? Asi! Ale tak to predsa chodí...