Ivona Fořtová
Cesta nocou
Bol to pre mňa naozaj náročný deň.
Vždy snívala o tom, že precestuje svet. Tú malú guličku vo vesmíre, ktorá sa točí okolo Slnka. Na druhej strane tú obrovskú guľu, na ktorej žije zhruba 6,3 miliardy obyvateľov, zahŕňa 24 časových pásem a je „oliata“ 361 miliónmi km štvorcových slanej a sladkej vody.
Bol teplý jarný podvečer. Susan kráčala po lúke za Cromwellskou ulicou. Bola to ulica, na ktorej by bežne nebývali rodiny s deťmi. Na tejto ulici sa nachádzali obrovské staré panské sídla, ktoré už slúžili zväčša ako múzeá alebo starobince či detské domovy. Obrovské pozemky, ktoré k týmto budovám patrili, však spustli, pretože noví páni domu o ne zväčša nemali záujem. Jednoducho natiahli ploty pokiaľ chceli a nádherné veľké záhrady tak zarástli. Susan však na toto miesto chodila veľmi rada. Milovala to tam. Všade voňala tráva, kade tade stáli staré nefunkčné fontány, brány a rôzne tajomné zákutia.
Sedela na zemi, notebook na kolenách. Vonku padal dážď. Ťuk-ťuk, počula, ako dopadal na parapetu. Zrazu sa ozval iný zvuk.
Otočila som hlavu a pozrela som sa na Michaela, sediaceho oproti mne. Pozeral von oknom z mojej izby, no pohľad mal prázdny. Po izbe sa rozliehala pomalá melódia hudby z cédečka, ktoré som mala zo všetkých najradšej. Smutná pesnička so zamilovaným textom ma dostávala do stavu bezhraničného smútku, no nepoddala som sa jej
Keď sa ráno zobudila, bolo pol siedmej. Pozrela von oknom a srdce jej poskočilo pri pohľade na lúče slnka presvitajúce cez záclony. Vstala z postele, prešla krížom cez izbu, odtiahla záclony a vyšla na balkón. Bolo ešte čerstvo, no slnko ju príjemne zalievalo svojimi hrejivými lúčmi. Zo stromov sa ozývalo čvirikanie a od mora vial príjemný vietor s vôňou soli. Oprela sa o zábradlie a rozmýšľala nad včerajším večerom.