Sen

Autor: Ivona Fořtová | 21.3.2012 o 17:38 | (upravené 21.3.2012 o 17:44) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  76x

Vždy snívala o tom, že precestuje svet. Tú malú guličku vo vesmíre, ktorá sa točí okolo Slnka. Na druhej strane tú obrovskú guľu, na ktorej žije zhruba 6,3 miliardy obyvateľov, zahŕňa 24 časových pásem a je „oliata“ 361 miliónmi km štvorcových slanej a sladkej vody.

Tisíce kultúr, zvykov, rozdielnosť náboženstiev, flóry a fauny, rozmanitosť ľudí a rás. To všetko chcela vidieť. Odísť z malého kúsku vlastného sveta do toho ozajstného, oveľa väčšieho. Spoznávať krajiny. Cestovať. Učiť sa jazyky a zažívať nové veci. Prerušiť každodenný stereotyp chodenia do práce a z práce. Využiť pomerne mladý vek.

Ale dokáže to?

Opustiť rodinu, priateľa, kamarátov? Dokáže byť bez nich? Zvládne to sama? Tak ďaleko, bez akejkoľvek pomoci či pochopenia, bez rád, bez varovaní iných, len sama so sebou?

Znie to podivne, ale bála sa. Nikdy sa nemusela spoľahnúť len na seba. Keď upadla do krízy, alebo keď sa dostavili zlé časy, boli tu iní, ktorí jej pomohli postaviť sa opäť na vlastné nohy, zabudnúť a pohnúť sa ďalej. Bude schopná správne reagovať v krízových situáciách? Budú jej rozhodnutia správne?

Nevedela to.

Rozhodovala sa, či to skúsiť, či nie. Ubehlo už päť rokov, odkedy si prvýkrát povedala, že chce precestovať svet, no ešte stále sa nerozhodla.

Milovala ho. Konečne po rokoch sa cítila byť kompletná. Zasypával ju lichôtkami a nežnôstkami, zaobchádzal s ňou ako s tou najkrehkejšou porcelánovou bábikou. S ním sa cítila ako víla, ktorá lieta ponad kvety, voľná ako vtáčik, s tým najúžasnejším pocitom pri srdci. Bol to klavirista s tými najjemnejšími rukami. Keď sa jej dotýkal, mala pocit, že na jej tele sú klávesy a on hrá tie najkrajšie skladby na svete. Každá chvíľa s ním bola jedinečná, hlavne preto, že ich tak veľa nebolo. Jej práca, rodina, priatelia, záujmy to trošku brzdili, no ona sa mu snažila venovať najčastejšie ako mohla. On to zo začiatku bral ťažko, no neskôr pochopil, že robí len to, čo musí. Preto ju miloval. Lebo nikoho nezanedbávala a pritom to dokázala skoordinovať tak, že boli spokojné všetky strany.

S rodičmi mala odjakživa bezchybný vzťah. Vždy sa mali o čom rozprávať, riešili témy každodenné, inokedy súkromné, počnúc jej vtedajšími láskami, alebo problémami režimov. Dokázali jej správne poradiť, usmerniť a motivovať ju. Bola zvyknutá pýtať si rady od mamy alebo od otca, zdôverovať sa s problémami alebo prísť si požičať peniaze, keď sa jej nedarilo. So svojimi súrodencami vychádzala takisto veľmi dobre. Isteže sa občas pohádali i pre malichernosti, no vždy spolu držali, v dobrom i v zlom, navzájom sa podporovali a pomáhali si. Od detstva až doteraz. Skrátka im to vydržalo. To si vážila.

Mala množstvo kamarátov, zopár priateľov a dvoch najlepších. Každý piatok sa pri poháriku whiskey zhovárali o všetkom, čo sa im v tom týždni prihodilo. Vždy každý z nich hovoril o niečom inom. Bolo to hlavne preto, že každý žil na inom konci mesta. Účtovníčka, režisérka, spisovateľ, maliarka, učiteľ a ona-redaktorka módneho časopisu. Bolo zaujímavé pozorovať ich. Šesť ľudí, pričom boli úplne odlišní, a pritom ich toľko spájalo. Nevedela si predstaviť jeden večer bez nich, bez pohára whiskey a bez jednej nevinnej piatkovej cigarety...

Rozhodla sa.

Po piatich rokoch neistoty. Bude objavovať svet, samozrejme, lenže ten, ktorý má v sebe. Skrátka začne hľadať samú seba. Znie to zvláštne? Nie, ak máte ľudí, ktorým dovolíte myslieť za vás. Ak máte pocit, že v živote ste neurobili jediné samostatné rozhodnutie.

Sedela za stolom vo svojej kancelárii a usmievala sa. Pomaly vypla počítač, pozbierala si veci do kabelky, obula si nepohodlné lodičky a odišla s pocitom víťazstva. Doma ju čakal priateľ s obvykle navarenou večerou. Na chodbe sa opäť zbavila lodičiek s dvanásť centimetrovými podpätkami, ako to vyžadovala jej práca, odložila asimetrické sako, vyzliekla si vypasované legíny a nariasené tričko, ktoré ju všade škriabalo. Celý tento svoj outfit vymenila za obyčajné biele tielko a rifle, vlasy si uviazala do uzla a bosá prešla do kuchyne. On ju nežne objal a pobozkal, ako to robil vždy, keď ju po dlhom dni videl.

Rozhodla som sa.“ zašepkala po chvíli a on sa na ňu uprene zadíval.

Naozaj?“

Áno.“ vydýchla a usmiala sa. Spýtavo na ňu hľadel, chcel počuť jej odpoveď.

Stojím za tebou, akokoľvek si sa rozhodla.“

Privrela oči, zaborila si tvár do jeho pleca a prehovorila: „Domov sladký domov.“

Vždy snívala o tom, že precestuje svet, ale uvedomila si, že na to potrebuje najprv poznať aj niečo iné.

Samú seba.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?