Pochybný svet...

Autor: Ivona Fořtová | 12.3.2011 o 22:03 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  151x

Otočila som hlavu a pozrela som sa na Michaela, sediaceho oproti mne. Pozeral von oknom z mojej izby, no pohľad mal prázdny. Po izbe sa rozliehala pomalá melódia hudby z cédečka, ktoré som mala zo všetkých najradšej. Smutná pesnička so zamilovaným textom ma dostávala do stavu bezhraničného smútku, no nepoddala som sa jej

Potichu som odložila pero a natiahla som sa po jeho ruke. Zažmurkal a pozrel sa na mňa. Medzi nami to teraz fungovalo tak, že sme rozprávali málokedy. Bolo toľko vecí, ktoré sme mali prediskutovať, no ja som nechcela, aby sa trápil on, a on určite nechcel, aby som sa trápila ja. Viem, že to nebolo práve najlepšie riešenie, no... nám to vyhovovalo. Milovala som ho. Dokázala by som mlčať aj týždeň, keby som bola s ním. Nikdy som ten pocit nespoznala. Milovať. Bolo to pre mňa niečo nové. Zvláštne aj krásne.

Vždy som si myslela, že vzťah bez bozkov nie je vzťah. No sama som sa presvedčila, že to tak nie je. Láska založená na citoch a pute je oveľa dôležitejšia a vzácnejšia ako láska založená na bozkoch. S Michaelom sme sa ešte ani raz nepobozkali. A vôbec mi to nepripadalo čudné. Skrátka to tak malo byť.

Michael sa na mňa usmial a začal sa hrať s mojimi prstami. Hodil úzkostlivý pohľad na môj denník, no ja som ho na znak nesúhlasu vložila do šuplíka. Michaela veľmi zaujímalo, aký mám názor na celú vec, a vedel, že z denníka by sa to dozvedel. No vedel aj môj názor a síce hlavne zákaz čítania môjho denníka ako mojej súkromnej veci. Chápal to, no niekedy sa musel naozaj veľmi premáhať, aby mi ho nezobral.

„Neostaneš tu navždy, však?“ pošepla som.

Michael sa na mňa dlho zadíval a sklonil hlavu. „Nie...“

„Nedá... nedá sa to nejako zastaviť?“ opýtala som sa, aj keď som odpoveď vlastne poznala.

Michael pokrútil hlavou.

„A... čo ak to niekto zistí?“

„Nezistí. Som priveľmi opatrný na to, aby na to niekto prišiel.“

„A ako dlho tu ešte...?“ Nedokázala som to dopovedať. Michael vstal a prešiel ku mne. Objal ma a pošepkal: „Nepýtaj sa ma, lebo to sám neviem. Teraz sa mi bude odchádzať ťažko, láska...“

Usmiala som sa. Ešte nikdy mi tak nepovedal. Vlastne sme si ešte nikdy nepovedali niečo také. Vedeli sme, že sa ľúbime, ale pripadalo nám zbytočné hovoriť si to. No znelo to krásne. Až na všetky fakty, ktoré nás značne obmedzovali, som mala pocit, že Michael je muž môjho života. Cítila som sa ako Alica a blúdila som po krajine zázrakov.

Pozrela som sa Michaelovi do tváre a usmiala som sa naňho. Vtedy som vedela, že prišla tá správna chvíľa. Medzi nami panovala magnetická sila, ktorú som cítila na vlastnej koži, až mi po chrbte behali zimomriavky. Načiahla som sa k nemu a opatrne som položila svoje pery na jeho v ľahučkom spojení. Vtedy sa rozmazalo všetko okolo nás. Vnímala som len jeho pery a jeho dotyky, zvuk hudby a absolútny pocit beztiaže. Že to nebol sen, to teraz presne viem. Nebol to ani výplod mojej fantázie. Bola to len malicherná skutočnosť vo svete nemožných divov. No viem, že bola ozajstná...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?