Only hope...

Autor: Ivona Fořtová | 6.3.2011 o 16:43 | (upravené 6.3.2011 o 16:52) Karma článku: 6,03 | Prečítané:  134x

Keď sa ráno zobudila, bolo pol siedmej. Pozrela von oknom a srdce jej poskočilo pri pohľade na lúče slnka presvitajúce cez záclony. Vstala z postele, prešla krížom cez izbu, odtiahla záclony a vyšla na balkón. Bolo ešte čerstvo, no slnko ju príjemne zalievalo svojimi hrejivými lúčmi. Zo stromov sa ozývalo čvirikanie a od mora vial príjemný vietor s vôňou soli. Oprela sa o zábradlie a rozmýšľala nad včerajším večerom.

Bolo to také krásne. Dokonalé. Bez jedinej chybičky. On. Sedel tam. Pozeral na ňu, uprene, tak ako to vedel len on. Medzi nimi panovala pokojná atmosféra, no zároveň cítila tú magnetickú silu, akoby ona bola sever a on juh. Chytil ju za ruku a povedal ďalšiu z množstva lichôtok. Usmievala sa. Neustále. Pila jeden pohár vína za druhým a ani si neuvedomila a začala rozoberať veci, o ktorých sa s ním vôbec nechcela rozprávať. Či to bolo vínom, alebo len vlastnou hlúposťou, to už teraz nevie.

Odprevadil ju, no nedostala bozk na rozlúčku, tak ako čakala. Len ju zbežne objal a utekal preč. Nechápala. Veď mu nič také nepovedala. Len nechcela, aby nastal ten trápny okamih ticha, ktorý zažívala tak často. Čo to nevie pochopiť? Prečo sa muži tak rýchlo naľakajú? Páčil sa jej, priťahoval ju, konečne mala pocit, že našla svojho princa, dôverníka, priateľa...

V snahe napraviť to, mu zavolala. Neuvedomila si, že on to pochopí ako vtieranie. Neupokojil ju, aj keď vlastne povedal to, čo chcela počuť. Mala chuť hodiť telefón o stenu. Sadla si do kresla a ľútostivo sa rozplakala. Prečo, keď sa človek snaží, aby bolo všetko krásne, nastane takýto zlom, keď sa každá vec, každý moment pokazí? Veď ona to nechcela. Dúfala. Celé hodiny prebdela a myslela naňho. Predstavovala si, ako by vyzerali spolu. Ich spoločné bozky a vzájomnú blízkosť...

Pretrela si oči a vošla späť do izby. Poobzerala sa po izbe. Pohľadom zastala pri nočnom stolíku, na ktorom sa skvela hromada vreckoviek. Vzdychla si.

„A zase som na začiatku.“ pomyslela si. Zapla notebook, uvarila si čaj a začala písať ďalší romantický príbeh so šťastným koncom. „Aspoň niekto by ho mal zažiť.“ povedala si, keď rozpisovala ľúbostnú scénu. Trápilo ju to, no nevzdala sa. Povedala si, že ona nič zlé nespravila. Možno keď zistí, že sa zmýlil, ozve sa jej. No vedela, že veľkú šancu nemá. Avšak aj tak dúfala. A stále prebdela veľa hodín myslením naňho. Ibaže teraz mala pocit, že je to naozaj len sen...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?